Exnovinár

Na úvod sa radšej prežehnávam a rečiem, že Pán Boh s nami a zlé preč. V titulku nemám na zreteli viac pápežov, ako to bolo kedysi v avignonských časoch, ale pápeža, ktorý síce nemá divízie, čo prekvapilo aj Stalina, ale zistil, že čosi predsa len má – a nemalé.

Je to výrazná osobnosť na čele s najmenej miliardou viac alebo menej poslušných kresťanov, počtom sa blížiacich k Číne. A to je nejaká sila, ktorá s pomocou toho celkom hore, na nebi, by mala poriadne intenzívne hýbať svetom a ľudstvom. A priviesť na dobrú cestu, ako sa to páči tomu spomínanému Pánovi.

Ľudstvo naozaj potrebuje osobnosti. V histórii je ich viac ako dosť, lenže v poslednom čase, keď podľa mnohých to isté ľudstvo sa nachádza možno aj v poslednom ťažení, akosi chýbajú. Pápež František funguje ako autorita, aj keď fyzických a psychických síl, žiaľ, ubúda. Aj takej organizácii, ako je NATO, dal najavo, že si nedá brnkať na nos.

Ako to povedal na samom začiatku rusko-ukrajinského konfliktu ? Že sa šteká na hraniciach jednej veľmoci. Aj keď to je silne parafrázované, zmysel bol jasný. Odvtedy sa akosi strácam vo vyjadreniach pontifika, ale o jeho mierových záchranných úmysloch niet pochybností.

Len aby tento jeho hlas včas doputoval až k najvyššiemu šéfovi /teraz sa kresťania prežehnávajú, veď sa vraj rúham…/

Totiž, myšlienka mieru sa ako keby vytratila z každodenného slovníka. Nie všade, kde sú mohutné masové demonštrácie. Ale napr. včera sa v Bratislave pred palácom veľmi nahlas manifestovalo za Huliaka a proti prezidentke. Zaznelo tam, hoci len medzi rečou, aj mierové posolstvo ? Ospravedlňujem sa, nebol som tam.

Mne teda chýbajú na špičkách svetovej politiky a v národoch hoc sme rôznych takí, čo dokážu vrátiť svet a ohrozené ľudstvo do pokojnejších vôd. Za posledné viac ako pol storočie medzi ne rátam – aj Chruščova a Kennedyho. Chruščov ako mierotvorca ? Čo mi švitorí ? Ako keby som už počul zapeklitých mysliteľov medzi blogermi.

Tak sa pýtam – vtedy sovietsky vodca doručil na Kubu, iba sto míľ od amerického Miami, svoje hrôzostrašné rakety. Svet sa naozaj potácal na pokraji svojej existencie. Napokon nespadol do priepasti, z ktorej by sa možno nikdy nedostal. Aj vďaka pochopeniu nevyhnutnosti, múdrosti a rozvážnosti nespochybniteľných velikánov.

A predstavme si dnes, že Putin by zriadil ponorkovú základňu tiež kdesi v blízkosti USA a prikradol by sa k svojmu jadrovému protivníkovi do podobnej blízkosti, ako sa teraz Amerika priplichtila až na dohľad k ruským hraniaciam. Keby už – už mali lietať balistické rakety krížom krážom, s viacnásobnými jadrovými hlavicami, z ktorých každá samostatne mnohonásobne prevyšuje tú hirošimskú… tu je tá hamletovská otázka – mal by Biden toľko síl a prezieravosti ako vtedy mladý Kennedy ? A Putin ako Chruščov?

Poďme trochu k žoviálnosti, aby nám neprestali chutiť raňajky, obed i večera. Preto som nezabudol na tiež osobnosť, exministra Naďa, dnes silného demokrata. Jeho napoleonské ťahy, keď na Ukrajinu by poslal aj vlastné trenírky, keby strieľali, sú príspevkom k mieru a rokovaniam ? Iba podľa neho, pani Zuzany a pod.

A skončíme pri prezidentke nášho štátu. Ak si telefonuje so Zelenským a vrúcne sa objíma s týmto ukrajinským kolegom, keď si opakuje privítaciu formulku, že drahý Volodymir, či jej príde na um, že lacný veru nie je. Európska únia vraj dala už Ukrajine ako nečlenskému štátu vyše 30 miliárd eur !

A koľko my, pomaly najchudobnejšia krajina ? Medzi štvorkou Vyšehradu určite. Sumu zbilancuje účtovníckou formou má dať, dal a vzal nový minister obrany. A „smiechu“ sa nezdržíme.

A vidíte, začal som pápežom, Putinom, Bidenom a skončil som pri Naďovi a jeho spodnej bielizni a mohol by som pri delových granátoch, stíhačkách a bojujúcich Zuzanách.

Ešteže je nám niekedy aj tak veselo…