Exnovinár

Po včerajšku a dnešku budeme mať za sebou prvé dve z tzv. veľkých debát v jednej z televízií. Včera, t. j. v stredu, sadli si pred kamery piati predsedovia strán, ktoré podľa prieskumov figurujú vraj v druhej časti rebríčka preferenčne zatiaľ najúspešnejších adeptov na kreslá v parlamente. Teda, Kollár, Uhrík, Matovič, Danko a Majerský, ktorí to majú na hrane a pôjdu buď hore a lebo dole.

Rovnako uvidíme, či aj dnešná druhá finálová beseda sa bude uberať podľa tej prvej. To znamená, že hovoriaci , akoby ich jedna mater mala, rozumejú všetkému. Je obdivuhodné, že aj ľudia, ktorí údajne dodnes nevedia, ako sa píše diplomovka, vedia detailne všetko o všetkom a určite by si trúfali poslať do kúta aj univerzitného profesora. Niekto by povedal, že ten profesor pozná len teóriu a oni aj prax. Pravda je inde, podaktorí podnikali a podnikajú, iní o praktickom živote nevedia takmer nič.

Máme aj ďalšie pozoruhodnosti. Jeden žije cnostný kresťanský život a s jednou manželkou už desaťročia vychováva svoje dietky. Iný tiež vychováva, ale nie dve detičky a o počte mamičiek nejestvujú presné údaje. /Že by aj detí?/ Ďalší s pasiou rozbíja každú vládu, v ktorej bol a ešte ďalší tvrdí, že v jeho ére boli len „geniálne riešenia“ a ak niekto neverí, stačia megafóny.

A tu sme pri koreni veci. Keď pozorne počúvate, čo, resp. o čom rozprávajú, po hodine a pol naozaj prestanete pochybovať o ich kompetenčnosti. Vedia byť presvedčiví. Potom zatvoríte oči a odrazu precitnete, lebo viete, že táto elita nás nedoviedla a ani nedovedie do žiadneho blahobytu, ale skôr do existenčného a morálneho bahna.

Je tragédiou, že občan, ak vo voľbách o niečom rozhodne, tak to nebude cesta k tomu blahobytu, ale tým, že buď z neznalosti, zaujatosti alebo z recesie, dá svoj hlas komukoľvek, vlastne rozhodne – o takom rozptýlení hlasov, že zákonite odpíše väčšinu. Dá priestor naťahovačom gumičiek na trenírkach. Presnejšie, darmo taký Fico, ktorý sa javí ako politická hviezda prvej veľkosti, dobehne do cieľa ako prvý, ale možno bude musieť sa doprosovať strane povedzme so ziskom 5, 01 percenta.

Za to, že táto stranička alebo podobné straničky držia niekomu trenírky, dostanú zopár ministerstiev a dôležitých úradov – a sme tam, kde sme boli. V súkolí vládnutia je štrk a bezmocnosť, hádky a prieky – a ďalšie predčasné voľby.

Nemali by sme sa konečne pozrieť na mnohými zbožňovaný demokratický štát za veľkou mlákou alebo aspoň do Veľkej Británie, či Francúzska a prekopať náš volebný systém, ktorý je hlúpy ?

Asi sa to nestane – naši politici sa predsa nevzdajú pomerného systému, ktorý im zabezpečuje pohodlný život, keď sa nemusia spovedať svojím voličom, vo svojom obvode, kde každý pozná každého, ale len predsedovi. Ak im vyhovuje rola poslušného psíka alebo užitočného idiota, majú to isté.

A potom stačí tým hore múdro rozprávať. Dokedy ?