Exnovinár

Začnem od veci – kedysi sa na auto čakalo veľa rokov. Potom už prišla doba, že sa to radikálne zmenilo. Isté noviny uverejnili riport pod titulkom Prosím si jedno auto. Národ sa na tom bavil. Po reďkovkách a desiatkach iných tovarov ste si mohli na počkanie odviezť domov aj auto. Stačilo mať peniaze.

Svojrázny moderátor TA3 Dírer by možno vedel zhromaždiť dostatok finančných prostriedkov, prípadne aj s pomocou kamarátov toho istého razenia, aby si kúpil – televíziu. To, ako tento moderátorský „umelec“ dlhodobo účelovo zneužíva televízny kanál na prezentáciu vlastných „neštandardných“ názorov a záujmov /toto slovo často používa/, si priam vynucuje, aby pouvažoval, že si zadováži zábavku, kde sa dostatočne a bez následkov vybúri.

Možno silne pochybovať, že masovo zaujme národ, ak ochranou svojich práv nabudený exhibicionista ako teraz v nedeľu bude aj naďalej rozdávať tričká a používať pred kamerou výraz o pôrode plodu a fekálií. Niečo tak hnusné a odporné nemá obdobu. Ak nerátame syna jedného tiežpolitika a generála, ak ten prípad je pravdivý.

Je mi ľúto pána Kaliňáka, že aj jeho meno sa bude nevdojak spájať s predmetnou reláciou. Východiskom môže byť iba ráznejšie odmietanie neúnosných excesov.

Mimochodom, použil som výraz exhibicionizmus. Často sa týmto pojmom označuje nápadné vystupovanie na verejnosti. Ale aj v horšom význame, ktorý Dírera určite nepoteší, ale z logiky veci vyplýva, že mu nehrozí – ide totiž o odhaľovanie genitálií pred cudzími a zvyčajne osobami iného pohlavia. Z tohto ho zrejme nemožno podozrievať.

Nech mi čitateľ prepáči, kam až skĺzol obsah tohto blogu. Určite len vďaka moderátorovi, ktorý to dnes počas nedeľného obeda ozrutne prehnal. Kým zasiahnu príslušné inštitúcie, ktorým prináleží povinnosť dbať, aby ktokoľvek neznechucoval nielen čas obedov, ale aj pohľad na TA3, /nezabúdajme ani na iného podobného „hrdinu“ Ilieva,/ národ by sa mal vzbúriť a jasne dať najavo, že podceňovanie úrovne slovenského národa sa nikomu nevyplatí.

Čo povedať na záver ? Voľbami sa to neskončí, hoci rád by som sa mýlil…