Exnovinár

Ak titulok niekomu evokuje fragment z filmu o Švejkovi, nemýli sa. Český fenomén sa vyčítavo pozeral na tú stranu, odkiaľ sa strieľalo a bombardovalo. Prekážalo mu, že to ohrozuje živé bytosti na živote a zdraví. Nechápal, prečo sa strieľa a ničí, keď to dopadá na ľudí. Čo to tí druhí nevedia ? A ak vedia, čo sa zbláznili ?

Mám silné nutkanie prirovnať švejkovčinu k tomu, čo nás práve obklopuje v predvolebnom období. Malo by ísť o súťaž, kto získa právo vládnuť a ovládať. Preukázať, že za hlasy sa tí lepší odvďačia spravodlivým a čestným narábaním s mocou.

Ibaže, natíska sa ďalšie analógia, totiž manželstvo. Neraz sa končí rozvodom a rozchodom, čo sa podobá výmene moci po uplynutí volebného obdobia. Kto bol párkrát na pojednávaniach, stretol sa s dvomi možnosťami. Buď sa manželia rozišli ako slušní ľudia s vedomím, že mali niečo spoločné alebo nenechali na sebe nitku suchú.

V tom druhom prípade sa vyhadzovali na oči aj najintímnejšie detaily a najhrubšie urážky, ktoré sa nedali zabudnúť. Tí rozvedení ľudia, prípadne nemali spoločné deti, a v živote už nemuseli stretnúť, a tak bolo vlastne jedno, čo si nabrýzgali. Ak na to mali žalúdok.

Po voľbách však budeme žiť spolu, jedni v koalícii, druhí v opozícii. Bolo by fajn, keby sa takéto zoskupenia občas zhodli a dali bokom to, čo bolo pred voľbami. Veď neviem, čo nás čaká, keď možno bude životne dôležité ísť cestou zmierovania.

A tu sme pri koreni veci. Iba v posledných dňoch bolo treba viackrát spadnúť zo stoličky a švejkovsky zvolať, aby sa nebláznilo. Jeden významný pán politik hovorí o zdochýnajúcom koňovi a má na zreteli pravdepodobného zostavovateľa vlády. Vo svojom statuse ho tento právne vzdelaný občan rovno menuje. Čo keď sa stretnú sami dvaja ?

Čo sa tým dáva najavo ? Treba toho „zdochýnajúceho koňa“ zničiť, aby bolo o súpera menej a grobian možno opäť bude v parlamente, manželke sa pochváli, že mesačne máme istých päťtisíc eur a ďalšie ohromné výhody. Asi mu to stojí za to rezať a rúbať hlava nehlava, až do krvi. Nič nám to nepripomína ?

Zaoberať sa mesdames Cigánikovou, Nicholsonovou a ďalšími aj mužskými celebritami typu Matoviča už hádam ani nestojí za to. Hovorí sa tomu utrhnutie sa z reťaze. Zdá sa, ako keby provokovali tým, že prepieraním spodnej bielizne, ako na rozvodovom súde, sa hulvátstvo premení na profit.

Ako občan tvrdo protestujem. Nech sa ešte spamätajú tí, ktorí sa zákernosťami vyčleňujú zo spoločnosti slušných ľudí – a tých je na Slovensku väčšina. Sú škodcovia aj na morálke a preto si nezaslúžia byť na mocenskom piedestáli.

A na záver jeden paradox – neslušnejší by logicky mali byť tí, ktorí vyše tri roky nevládli a nachádzajú sa v nevýhode, čo pociťujú aj od mainstreamu.

Ale nie – predstavitelia opozície sa prezentujú rozhodne kultivovane. Fico vykúzľuje zásadné prejavy bez papiera a vyznievajú úprimnejšie ako čítanie fráz pripravených poradcami a asistentami, dobre sa počúva Taraba, aj Danko, Pellegrini – a všetkým nám presvedčivo vysvetlil, o čo ide, ocenený farár Kuffa.

Takže, čo nás ešte čaká ? Vo Wikipédii sa dá dočítať, že ľudské telo je riadené dvomi mozgami. Jeden sa nachádza v dutine lebečnej, druhý „mozog“ v oblasti brucha. Toto je plexus solaris – nech sa údery pod pás vyskytujú čo najmenej. V živote i v politike.

Ale čo s tými, ktorým sa ten „prvý“ mozog akosi nevydaril ?